nielenMAMA

Možno aj Vy ste práve taká mama, ktorá zvádza boj so sebou samou a so sebou mamou…ako JA

V tomto článku však nebudú žiadne nápady na nové hry… skôr úvaha jednej mamy, mňa. Bude to z iného súdka…

Priznanie, precitnutie… neviem ani, ako to správne nazvať.

Začnem od začiatku… taká moja/naša krátka story, ktorá vlastne so všetkým týmto súvisí…

Kto čítal na mojom webe tú časť s názvom “môj príbeh”, dočítal sa, že potrebujem v jednom kuse niečo vymýšľať… a to je fakt… vždy… som proste výmyselnica.

Všetko to začalo úvodom roku 2017.

Nový rok, nové príležitosti, veľké zmeny… boli, sú.

Dlho ma “prenasledovala” (fakt v dobrom) jedna Stanka s jej kurzom o tom, ako podnikať z pláže.

Už dávno som hľadala niečo, kde by som zarobila “strašné peniaze” a hlavne rýchlo, už aby som ich mala (asi nás je viac, že?)… aby som ich mohla míňať a zažívať neskutočné veci s mojou rodinou. Neriešiť cenovky, neriešiť meetingy, nedvíhať mobil, len sem tam kuknúť, koľko peňazí píplo v smske.

Takže táto Stanka v novembri dávala svoju knihu za poštovné!!! Crazy, nevadí… páčilo sa mi to. Kúpila som… prečítala jedným dychom a vedela som… idem do toho 🙂

ALE… nevedela som do čoho vlastne. Veď nevadí, ako niekto múdry povedal: “želaj si niečo a vesmír sa spojí, aby si to dosiahol”, alebo tak nejak pekne.

Po domácej porade, som do toho šla naplno. Kurz začínal na prelome januára a februára a denne som sa tomu potrebovala venovať cca 2 hodinky. Čomu, to som zistila až potom.. ale to je iný príbeh a vy ho vlastne už vidíte 🙂

Vrátim sa však do roku 2016… bola som unavená mama, trochu smutná, s obavami, že malej nestačím, že by ďaleko viac napredovala, len jej nestíham… niektoré asi poznáte toto obdobie… (ďalej radšej nekomentujem – blbosť)

Pre mňa, riešiteľku, to bolo ťažké. Do toho mi susedka spomenula, že otvárajú nové súkromné jasle s výbornými referenciami, kde sa deťom parádne venujú a tu, neďaleko… drahému sa nápad zapáčil… asi videl, že “meliem z posledného”. Tak, že skúsime…

A od februára začala na 3 hodinky denne chodiť k deckám, bez problémov, hrala sa, ja som stíhala, pekne sa tam najedla, prišla som pre ňu, doma spala ďalšie dve hodiny…. aaaa toľko času na seba…

Jasné, že prvý týždeň boli slzy… ale u mňa samozrejme, malá fakt bez problémov…

Prešlo ma to, bola v pohode. Ja som spravila kurz a rozbehla, čo som chcela (veď vidíte ☺️).

V škôlke majú kamery, tak som sem tam nakukala, či je ok… videla som, že sa hrá.

Ako šli dni, tak začala plakať ona… nie keď ju tam tato odviezol, ale naopak, keď som ja pre ňu prišla… trvalo to asi 10 sekúnd, kým sa otvorili dvere, vzala som ju do náručia a bolo dobre.

Toto všetko okolo môjho blogu a klarovie a kreslenia a vymýšľania hier pre deti ma neskutočne baví…

ALE… ja som postupne začala pre ňu chodiť o pár minút skôr, normálne som sa tešila, keď mala sopeľ (aj keď to je strašidelný čas), lebo mohla byť so mnou…

Chvíľku mi to trvalo, niečo sa udialo a… UVEDOMENIE… nejak mi to doplo… (konečne, že?)

Ona je predsa TO najdôležitejšie na svete, čo mám a pre ŇU to všetko robím (nie nebojte sa, nebudem jej to potom vyhadzovať na oči :D).

Pre ten spoločný čas, kopec zážitkov a smiechu, slzičky z odretého kolienka, rozliatu polievku…

A už bolo vymaľované. ŽIADNA ŠKÔLKA! 

Aj keď sme sa doma bavili, že to ešte skúsime, nejaká vyššia moc mi to nedovolí spraviť.

Správne rozhodnutie neexistuje, ale ja proste viem, že máme byť spolu, že teraz je ten čas, kedy sa navzájom potrebujeme a viem, že to dokážeme tak, aby aj ja som mohla robiť, čo ma baví a tvoriť.

Pritom mi však neujde jej prvá “KAJKA” (čítaj kačka), ani 38x “NIE” ako odpoveď na každú moju otázku. ❤️

Je to veľmi zaujímavý poznatok… aspoň pre mňa. Presne na ten čas (3 mesiace, aj keď reálne bola v škôlke tak 5-6 týždňov), keď som to veľmi potrebovala, keď som potrebovala nájsť samú seba, zistiť, že stále som nielenMAMA, naučiť sa kopec nových vecí… na ten čas, to nejak vesmír prepol.

A presne v momente, keď je jasné, že to už zvládam(e), sa ten istý systém proste VYPOL.

A ja ju už nechcem pustiť a teraz nepustím. Lebo myslím VIEM, že takto to proste má byť.

Sme predsa najlepšie kámošky.

Verím, že to budem zvládať všetko aj ďalej, že zladím mňa a ju, nás všetkých troch. 

Zatiaľ sa mi to darí (síce o 5:00 vstávam, ale s radosťou – áno spí celú noc 😉 )

Ten istý vesmír, ktorý to zariadil teraz, to zariadi opäť, keď to budem potrebovať .

A viete, že tie tri mesiace boli super???

Lebo aj keď nebudem mať strašné peniaze (zatiaľ 😂), mám najúžasnejšie dieťa pod slnkom, najlepšiu kámošku, výbornú poslucháčku a zároveň som zistila, čo ma baví, naučila sa, o čom sa mi ani nesnívalo a realizujem svoje celé JA.

Prajem všetkým mamám, aby sa dokázali zladiť s deťmi a nezabúdali myslieť aj na svoje vlastné sny.

Držte nám palce a ďakujem, že som sa s Vami mohla o to podeliť.

Majte hravé dni

Zuzka🌻

Zuzka Kuchár
"Zbieram, hľadám a vymýšľam hry pre deti. Milujem svetielka v detských očkách, ktorá zasvietia, keď sa im niečo podarí. Ak práve neviem hru vymyslieť, vytiahnem nápad z mojho vreca. A toto vrece nápadov ponúkam všetkým rodičom, lebo každé svetielko robí svet krajším..." Viac o mne nájdete tu >>
Komentáre