“Máááááámiiiiiiiiiiii hoď mi 5 korún”

Sadnite si, zavrite oči a vráťte sa do svojich detských čias… nieeee nebojte sa, to nie je žiadna psychologická štúdia. Keďže so zavretými očami sa asi ťažko číta, môžete ich len trochu privrieť, no skôr, ako to spravíte musíte vedieť, kam presnejšie sa vrátiť 🙂

(pozn. autorky: na ktoromkoľvek mieste článku je dovolené zasnívať sa)

HRY … skúste sa pozrieť na časy, keď ste vy boli deti. Hrali ste sa?? jasnačka… ako ste sa hrali? s kým ste sa hrali? jednoducho si predstavte nejakú svoju hru a zasnívajte sa do nej a … úsmev. Správne, toto som chcela 🙂

Ja som vždy lietala medzi panelákmi, skákanie gumy bolo na dennom poriadku, dokázala som to po rameno 😀 (vy?) škôlka, trieskanie lopty o stenu, skrivky a chytky, paráááda.

“ Máááááámiiiiiiiiiiii hoď mi 5 korún”, kričala som na siedme poschodie z ihriska (lebo veď zdola zazvoniť bolo ďaleko) a už bola malinovka v obchodíku pri bytke a nanuk.

Doma sme mali archeologické vykopávky, ktoré som dokázala z doby dávno minulej vydolovať pod schodmi do nášho domu, občasne nejaké nebohé úbohé zvieratko (chrobák a zo dva razy aj zranený vtáčik).

A keď sa išlo do lesa, bunkre rástli ako huby po daždi 🙂 to bolo zábavy…

A keď pršalo? žiadne obmedzenie predsa, v bytovke nás bolo asi 14 detí podobného veku, robili  sme miss domu, za nácvik divadla o perníkovej chalúpke by sa nemuseli hanbiť ani v národnom. Letí letí všetko letí čo ma krídla… pamätáte?  Alebo stratila sa pionierska šatka.. ja ju nemám ma ju číslo dva… A naša telka mala 8 programov, keď som ju chcela ráno pozerať hrali čierny proti bielym, alebo tam bola tá farebná guľa a odpočítavala som spolu s ňou, kedy konečne začne kuko…

Škoda, že to moja malá už takto nezažije. Ale úprimne poviem, že do lesa ju samu nepustím…och ani do obchodu. Svet sa zmenil, život aj deti 🙂 ale hrať sa chcú stále. Neviem, či je to spomienkový optimizmus (či pesimizmus??) ale ja si okrem opekačiek v lese nespomínam, že sa s nami rodičia nejak špeciálne hrali. Ozaj, boli ste s deckami už na opekačke, takej skutočnej niekde v lese so špekáčikmi? 🙂 Ale odbočila som.

Úprimne neberiem za tragédiu, že nemôže ísť sama do obchodu. Je dnes kopec iných možností ako môžu deti tráviť svoj voľný čas. Rôzne krúžky a hry, možnosti je milión a viac. (TV, tablet, i-zariadenia nevynímajúc ).

“Uhm uhm, milión … ale čo keď vonku prší, dieťa je choré, ja mám kopec práce, nemám kapacitu vôbec na nič, nie ešte vymýšľať hry, ale zas aby kukala hodiny telku, to sa mi moc nepáči…sa jej povie,” možno si pomyslíte.  Poznám to, nebojte sa.

Práve preto som sa rozhodla písať tento blog, ktorého cieľom je byť vám inšpiráciou pri hrách pre deti. Aby ten ich úsmev a nadšenie, keď sa niečo podarí, boli s vami aj keď práve nesršíte nápadmi. Nebudem písať, čo je správne a čo nie, to si vyhodnoťte sami. Chcem vám len podať niť, ktorú ste stratili.

A možno ste si práve teraz spomenuli na nejakú svoju obľúbenú hru, tak skúste o nej povedať deckám, úsmev je zaručený.

Ďakujem, že ste sa začítali do môjho blogu, pousmiali sa nad svojím hravým detstvom a želám vám kopec zábavy z Klarovie .

PS: dnes som niekde čítala zaujímavú myšlienku, myslím že od pána Komenského a to : “neprestali sme sa hrať lebo sme dospeli, dospeli sme, lebo sme sa prestali hrať” 

Tak trochu to dospievanie pribrzdíme, čo poviete? 🙂

Majte hravé dni

Zuzka

Komentáre
  • chcete zabaviť viac detí doma či v škôlke?

    stiahnite si e-book zadarmo s 20 inšpiratívnymi hrami, ktoré vám pomôžu stráviť s deckami skvelý čas

  • TVORKY